Marathon Des Sables, 2012 – zhrnutie

Naposledy upravené 16/01/2021. Upravil Ivan.

Zdroj: z e-mail originálu Ahoj vsetci! Ako asi viete, zdolal som to!…sice nakonci len priskokom vpred, ale stale po vlastnych a do konca! Nieze by som mal plan to nezdolat, ale cokolvek sa moze stat (ako napr. veduci bezec si zlomil nohu 1km od cielovej roviny na 81km pasazi…strasna smola, no nie?). Hrozne mi dobre padla vsetka vasa podpora ktora mi bola dorucena ako na skautskom tabore raz za den do stanu vytlacena na papiery – ziadna obrazovka, ziadna myska…proste Saharska posta. Ako kratke zhrnutie mozem len povedat, ze to bolo najnarocnejsie podujatie v mojom zivote, vycerpavajuce ako po fyzickej tak mentalnej stranke. Dakujem ze ste mi fandili a drzali palce! Moc mi to pomahalo, naozaj! Trochu z diania: Prve 2 dni sme mali na aklimatizaciu, povinne kontroly a zbalenie realnej vybavy (zavodnik neskor nic nemoze bezdovodne zahadzovat a uz vobec nic prijmat) a potom sa islo “na ostro”. Zacinal som s batohom vaziacim 11kg bez vody, co je taky zdravy priemer. Spicka co vie presne ako sa ich telo sprava v takych podmienkach zacina zo 6.5kg a su ludia ktory idu az do 15kg, co je maximalny povoleny strop (videl som zopar Japoncov ktory mali batohy naozaj polovicu ich vysky a vahy :o). Za normalu 11kg + cca 2.5kg vody nie je az taka vaha, no bezat s tym 35km v 40+ teplotach je uz ina kava, nie? ;o) Prvy den bol proste vyprask pre kazdeho kto tam bol prvy krat. Vecer vyzeral tabor ako MASH – ludia s polepenymi odratymi ramenami, chrbatmi a pluzgiermi (nastastie sme mali k dispozicii desiatky dobrovolnych lekarov starajucich sa o nase problemi). Nikto tam neprisiel vsak na piknik a tak na druhy den nas bolo na starte len o 5 menej. Organizacia vynikajuca, ziaden problem najst pomoc pre cokolvek a kedykolvek (okrem zmeny registracie krajiny, kde z chybneho zaradenia pod Slovenia zmena na Slovakia sa stal takmer neriesitelny problem po cely tyzden:o)) Druhy den bol vyprask pre mna. Ako cely zavod vaha batohu nebol az taky problem, nie ze by teda klby a slapy netrpeli samozrejme, teplo a s tym suvisiace javy sa stali omnoho vaznejsim problemom. Cely zavod je o podrobnom osobnom manazmente od prveho momentu – co si zbalit, ako sa zbalit, co jest, ake tempo, ako casto pit, zastavit a vysypat piesok teraz ci neskor, zastavit a riesit pluzgier teraz ci neskor, je ten pocit v zaludku normalny ci uz nie, je to len unava alebo upal?…a tak dalej. Kazdy moment moze byt rozhodujuci, co sa vela ludom stalo osudnym (neukocilo nakoniec “iba” cca 50 ludi co nie je az tak velke cislo proti predoslym rocnikom vsak). Kazdy moment moze clovek zanedbat nieco co sa v danych podmienkach lahko stava obrovskym problemom (nevysypany piesok vytvori vo vlhkej ponozke dokonaly smirgel ktory pocas co i len 30 minut sposobi popaleniny ktore je tazko rozchodit). Druhou strankou je ze takmer kazde rozhodnutie je Hlava 22 – napr. kazdy musi jest solne tabletky aby nedochadzalo k dehydratacii no ich uzivania sposobuje opuch noh – niekomu maly, niekomu velky. Toto sa stalo osudnym mne. Prvy den som stale mal volny pohyb v topanke o 1.5 cisla vacsej no druhy den uz noha nemala kam ist a tak sa spomalil aj rapidne moj progres ako ste si mohli vsimnut na priebeznom poradi. Nevedel som zrazu co mam robit, kazdy krok bol doslap ako na zerave uhlie. Nebudem Vas zatazovat  podrobnostami, len ze som skoncil od tretieho dna do konca bez akejkolvek vlozky v teniskach (velmi prijemna masaz sliap) s 1–3 vaznymi pluzgiermi na kazdom prste, patach, podosvach…no proste, mala katastrofa a napriek tomu stale nemal priestor na normalne obutie tenisiek, co znamenalo kazde rano maly zapasj. Zopar ludi skoncilo s rezanim spiciek tenisiek a zopar to proste nezvladlo a odstupilo. Je tazke liezt do tenisiek ktore su o cislo-dve mensie na 81km den. Ale aj to sa poddalo nakoniec – “bolest je len docasna, vzdanie boli cely zivot”. Problem je, ze s pluzgiermi clovek nebezi ani len nekraca ako by mal a tak trpia viacej klby na nerovnomerny pohyb. Pri 60.-tom km ma zacalo bolet lave koleno ale dorazil som este relativne v normalnom stave bez enormnej bolesti. Dalsi den sme mali oddych a dufal som ze sa to podda. Zial, den neskor pocas maratonu mi na 17.-tom km uplne vypovedala lava noha s kolenom a stehennym svalom a tak som zvysnych 25km len tahal nohu v krci za sebou (nepomohlo natahovanie, Ibuprofein, Paracetamol, Voltaren gel…)a rovnako aj poslednu etapu cez vysoke duny, kedze prve 3km bol strop co som zvladol bezat pokial noha zasa vypovedalo uplnu funkcnost. No ale, ako som pisal vyssie, lepsie priskokom vpred ale po vlastnych, ako s krasnym ohnostrojom zo svetlice ktoru kazdy mal pri sebe…a vrtulnikom 😛 Pocasie nam celkom vyslo, takmer kazdy den pofukovalo natolko aby boli 40+ teploty znesitelnejsie (jeden den bolo 51), aj ked bez iluzii, ked je raz na pusti 40+ maly vetrik z toho Bahamy nespravi ani nahodou :o) Noci boli na oplatku o tolko krutejsie a teploty padali hlboko do nizkych cisiel tesne nad nulou. Rano kazdy cakal na slnko ako na spasitela, co sa samozrejme po 8.30 zmenilo. Raz sme mali aj nadhernu pustnu burku (vid. foto) s vyditelnostou na zopar metrou, ktoru vystriedalo krupobitie a asi 20 minutova prietrz nasledovana celotaborovym susenim, kedze berberske stany nie su vodotesne ani len nahodou. Zopar faktov: – bezali sme 33.8 + 38.5 + 35 + 81.5 + 42.2 + 15.5 = 246.5km ak ma pamat neklame – bezal som max 70% kazdej trate, bez iluzii, zvysok super rychlou chodzou, alebo v totalnom upeku len plazenim vpred ako 80% vsetkych sutaziacich – mozno len prvych 5 bezcov bezi 100% trate (ani to ale asi nie ako mi potvrdil slovinec Tony z ktorym som bol na hotelovej izbe a ktory uz 4x za sebou skoncil v prvej desiatke) – prvych 5 bezcov behava 600+ km mesacne v treningu, zvysok prvej stovky okolo 300+km mesacne, ja asi len 100–150km (zatial…) – startovalo nas cca 850, skoncilo cca 800 – najstarci ucastnik mal 80 rokov, najmladsi 17 – jeden ucastnik musel byt ulozeny do umelej komy a transportovany do Pariza po infarkte – okrem minulorocneho vitaza co si zlomil nohu vypadlo zopar dalsich z prvej 50tky na nezvladnute podmienky – pred koncom poslednej etapy som ja so svojim kvasimodom stylom predbiehal jedneho ktrory ledva kracal lebo na 20.-tom km pocas dlhej etapy si odrovnal z dovodu pluzgierov a teda zleho dopadu obe kolena. Aky som bol ja rychly sip proti nemu 😀 – na den sme mali 9–15l vody celkovo – zalezalo to na dlzke trate. Prvy den hrozna trauma, potom som si na to zvykol. – zavodnik moze poziadat o 1.5l viacej za cenu 30min penalty a po tretej flasi je diskvalifikovany, co sa zial tiez niekomu stalo – na 7 dni som potreboval okresane na minimum 4.9kg jedla – po cely cas som sa ani len neopalil kedze som pouzival krem UVF50 no spat v meste pri vyhlasovani vitazov som sa za hodinu spalil na rukach a tvari lebo som sa nenakremova. Aka smola, nie? – stretol som sa s prvym a jedinym Slovincom (prvykrat startoval 4 roky dozadu) a prvym a jedinym Chorvatom (startoval prvykrat ako ja) – vitazom sa stal 40 rocny Salameh z Jordanska – vacsina top bezcov su 30+ rocny – potvrdena skutocnost ze na vytrvalostne zavody su lepsi starsi muzi a celkovo zeny Neskor poslem email kolko sa podarilo vyzbierat penazi na Hackers For Charity, nemam teraz tie udaje. Vdaka este raz za Vasu podporu! Viac rad porozpravam a ukazem pri osobnom stretnuti niekedy na buduce. Marathon Des Sables v obraze Majte sa vsetci pekne a do skoreho videnia a pocutia. Ahojte, [!v@n]

Moji sponzori:

audiolibrix || audioknihy elcon.sk – exkluzivny zastupca Buff Original pre SR a CR zo skvelymi satkami Buff Visor a Buff UV Beham za Hackers For Charity

2 názory na “Marathon Des Sables, 2012 – zhrnutie”

  1. Pingback: Piatkový 5k #26 | Trailrun.sk

  2. Pingback: 5 krokov k ošetreniu pľuzgierov na nohách | Trailrun.sk

Komentáre sú uzavreté.

Leziete si doma na nervy?

Poď radšej behať!

trailrun.sk

Dostaneš od nás len to, čo ťa bude zaujímať.

Nič viac. A rozhodne žiaden spam!

Návrat hore