Western States 100

Western States 100 – klenot medzi pretekmi

Naposledy upravené 30/10/2019. Upravil Ivan.

Western States 100 (celým názvom Western States 100-Mile Endurance Run alebo WSER) sú najstaršie 100 míľové trailové preteky na svete. Z toho plynie ich status najvyhľadávanejších a zároveň najprestížnejších pretekov trailrunnového behania. A zrodili sa viac menej náhodou.

V roku 1955 sa v americkej Kalifornii začali konať nezvyčajné preteky na koňoch, Western States Trail Ride (Tevis Cup). Jazdci sa so svojimi koňmi snažili zdolať za jeden deň vzdialenosť 100 míl na trati medzi Squaw Valley a Auburnom. Náročný a členitý terén bol ultimátnou skúškou schopnosti závodníkov vydržať v sedle a dostať sa do cieľa pod hranicou 24 hodín.

Po dvoch úspešných štartoch v rokoch 1971 a 1972 sa pretekárovi Gordy Ainsleightovi karta otočila. V nasledujúcom roku musel z pretekov po 29 míľach odstúpiť, nakoľko jeho kôň ochorel a nebol schopný ísť ďalej. O rok neskôr bol na štarte opäť. Tentokrát však bez koňa.

Gordy sa s podporou Drucilli Barner, prvej ženy ktorá Tevis Cup vyhrala, rozhodol skúsiť, či je aj človek sám po vlastných schopný prejsť takúto trasu za menej ako 24 hodín. O 23 hodín a 42 minút bolo jasné, že je.

V roku 1975 sa o podobný výkon pokúsil Ron Kelley no dve míle pred cieľom musel odstúpiť. Rok neskôr, Ken “Cowman” Shirk prekonal trať ako druhý bežec. Gordy Ainsleigh mu robil vodiča na posledných 25 míľ.

Keď sa v roku 1977 na štart spolu s koňmi v Squaw Valley postavilo šestnásť bežcov, história WSER oficiálne odštartovala.

O rok neskôr sa preteky konali už nezávisle od Tevis Cupu v iný termín a začali si budovať vlastnú a ako čas ukázal, veľmi úctyhodnú históriu.

image1
Gordy Ainsleight a Ken „Cowman“ Shirk

Účasť s kusom šťastia

Od čias, kedy na štarte stálo šestnásť pretekárov sú dávno preč. Ak sa pretekov chce zúčastniť niekto dnes, musí mať kus šťastia. Alebo výsledky.

Záujem o preteky každoročne rastie a mnohonásobne prevyšuje ponuku miest.

Väčšina pretekárov sa na štart WSER dostane losovaním v lotérii. Každý rok sa v novembri otvorí registračný proces na stránkach WSER. Každý záujemca musí vyplniť prihlášku, zadať platobné údaje a dúfať, že jeho meno bude o mesiac neskôr vylosované. V rámci vyplňovania prihlášky musí každý tiež zdokladovať aj účasť na niektorom z kvalifikačných pretekov v posledných 12 mesiacoch. Staršie sa nepočítajú.

Komplikovaný výber bežcov

Organizátori pretekov majú povolenie od americkej správy lesov (U.S. Forrest Services) na 369 pretekárov. Z nich sa len 270 losuje v lotérii, zvyšní získavajú miesto automaticky pri splnení vopred definovaných podmienok. O nich trochu neskôr.

Každý, kto nie je vylosovaný jeden rok, splní podmienky a zaregistruje sa ten nasledujúci, získava 2^(n–1) lístkov v “klobúku”. t.j. ak ani dva roky po sebe nezíska šancu štartovať, tretí rok má v losovaní už 4 lístky, štvrtý rok 8, piaty 16 atď.

V roku 2015 bolo registrovaných 2566 pretekárov s 6601 lístkami v lotérii a v roku 2017 ich počet narástol na 4248 s 11021 lístkami v lotérii.

Historická tabuľka lotérie WSER
Historická tabuľka lotérie WSER

Záujem o preteky každoročne rastie a mnohonásobne prevyšuje ponuku miest.

Ak sa záujemca nekvalifikuje, či nevyplní opätovne aplikáciu, všetky nahromadené lístky prepadávajú. Podobne aj získaním miesta na štartovacej listine. Ďalší rok ak chce štartovať opäť, začína celý proces odznova.

Šanca, že sa niekto dostane na štart len s jedným lístkom v losovaní bola v roku 2015 4.7% a každoročne klesá.

Štartovný poplatok vo výške 410 USD na šťastie platí len ten, kto je vylosovaný. A to automaticky. Ak sa rozhodne na preteky nenastúpiť, o peniaze prichádza. Miesto nie je možné darovať ďalej.

Od roku 2017 organizátori zaviedli “čakačku” (Wait List) a tak, ak vylosovaný bežec odstúpi, nastupuje na jeho miesto prvý v poradí z tohto listu.

Automatické získanie štartovacieho čísla

Okrem losovania sa na štart dá dostať zopár inými spôsobmi a navyše automaticky. Stačí sa len zaregistrovať, splniť podmienky kvalifikácie a patriť do niektorej z nasledovných kategórií :

  1. 10 najlepších pretekárov WSER minulého roka
  2. 10 najlepších pretekárok WSER minulého roka
  3. 24 víťazov tzv. Golden Ticket Races
  4. 6 elitných pretekárov z Ultra-Trail World Tour
  5. bežec za bežecký klub ktorý dobrovoľnícky obhospodaruje jedno z kontrolných stanovíšť
  6. bežec za jedného z hlavných sponzorov
  7. členovia Board of Trustees
  8. pretekári, ktorí dokončili preteky 9 krát predtým alebo 18 či 19 krát a chystajú sa po prvý krát dokončiť 10-ty, 19-ty či 20-ty pretek
  9. víťazi náhodného losovania, ktoré prebieha dvakrát za rok
  10. 1 pretekár, ktorý má minimálne 60 rokov a narodeniny oslavuje presne v deň pretekov, tzv. The Greg Soderlund’s Silver Legend Entry
  11. byť Gordy Ainsleigh alebo Ken „Cowman A-Moo-Ha“ Shirk 🙂

Preteky plné charakteru

Preteky, ktoré sa konajú každoročne v júny, začínajú o 5:00 ráno a pokračujú až do ďalšieho dňa. Bežcov čaká nielen 100 míl (cca 160 km) náročného terénu, ale zároveň 5000 metrov stúpania a 7000 metrov klesania.

Western States 100 - prevýšenie trate
Western States 100 – prevýšenie trate

Okrem náročného terénu bežcov čaká možnosť stretnúť sa s čiernym medveďom, horským levom, kojotom, divokým koňom alebo štrkáčom. Šance nie sú vysoké, ale ani zďaleka nie neexistujúce. Veľká časť trate sa beží totiž ďaleko od civilizácie a je dostupná len pešo, na koni alebo helikoptérou. Divé zvieratá majú také miesta radi.

Mapa trate Western States 100
Mapa trate Western States 100

Napriek rozlohe a opustenosti trate je o bežcov dobre postarané. Na štarte, naprieč traťou, v 21 kontrolných stanovištiach (občerstvovačkách) a v cieli sa o nich stará viac ako 1500 dobrovoľníkov. Medzi nimi je približne 50 lekárov, 75 sestričiek, pediatrov, záchranárov či masérov.

Trať je časťou slávnej Western States Trail ťahajúcej sa zo Salt Lake City až do Sacramenta.

Každý pretekár môže na posledných 40 míl využiť prítomnosť tzv. vodiča – sprievodného bežca, ktorý bežcovi pomáha mentálne s držaním tempa a orientácie. Nesmie mu poskytnúť žiadnu fyzické pomoc (okrem stavu ohrozenia života samozrejme).

Vodič sa od bežca nesmie vzdialiť na viac ako 100 metrov, musí pribehnúť a vybiehať z kontrolného stanovišťa spolu s ním. Každý pretekár môže využiť viacerých vodičov avšak na trati v danom momente môže byť s ním vždy len jeden z nich.

scott-jurek-s-vodicom
Scott Jurek s vodičom Dustym

Trať je dobre značená a nie je nutná navigácie. Opatrnosť a bdelosť sú však na mieste. Zablúdiť sa dá aj v miestach ktoré človek dobre pozná. A v kalifornskej High Country to problém nie je už vôbec.

Každý pretekár, ktorý dobehne do cieľa za menej ako 30 hodín získava bronzovú opaskovú pracku a každý, ktorý to zvládne pod 24 hodín striebornú pracku. Hodnota takejto ceny je pre niektorých nevyčísliteľná, pre iných má cenu “pár stovák”.

Zopár čísiel na záver

Okrem pretekárov, ktorí prídu len aby dokončili, nastupujú na štart tiež elitní bežci snažiaci sa zvíťaziť a prekonať traťový či vlastný rekord. Tieto sú podmienené každoročne počasím. Bežať v daždi, vetre a snehu dáva úplne iné šance ako bežať v stabilnom počasí a znesiteľnej teplote. Tá mimochodom na trati môže kolísať od –6 až po 40°C.

Medzi veteránov trate patrí mnoho slávnych bežcov.

Scott Jurek v cieli pretekov. Prvý krát ešte za svetla.

Tim Twietmeyer zabehol trať 25 krát, vždy pod 24 hodín. Z nich päť krát stál na najvyššom stupni víťazov. Scott Jurek, ktorý preteky vďaka knihám ako Jedz a behaj či Stvorení pre beh (Born to Run) preslávil asi najviac zo všetkých bežcov, vyhral preteky 7 krát za sebou. Naposledy v roku 2005. Ann Trason, známa tiež z knihy Stvorení pre beh, vyhrala preteky dokonca 14 krát.

Amy Palmiero-Winters sa stala prvým človekom s amputáciou (noha pod kolenom), ktorí preteky dokončili. A to navyše v čase 27:43:10.

Traťový rekord z roku 2012 drží v mužskej kategórii Timothy Allen Olson s časom 14:46:44 a v ženskej z toho istého roku Ellie Greenwood s časom 16:47:19. V roku 2016 preteky vyhral doposiaľ najmladší víťaz. Len 20 ročný Andrew Miller prišiel do cieľa v čase 15:39:36.

Klenot každého trailového ultra bežca

Western States 100 patria medzi najstaršie a najprestížnejšie trailové preteky na svete. Účasť na nich je snom takmer každého trailového bežca. Nesmú sa však podceňovať. Napriek dobrej organizácii, dostupným informáciám a iným pretekom ktoré si zakladajú na svojej brutálnosti, WSER stále patria medzi veľmi náročné. Ich dokončenie ostáva neodškriepiteľnou kráľovskou cenou každého trailového ultra bežca.

3 názory na “Western States 100 – klenot medzi pretekmi”

  1. Pobavil som sa na preklade anglickeho „podiatrist“ (specialista na zranenia noh, clenkov atd) ako „pediater“ (detsky lekar) 🙂

    Inak velmi vystizne spracovany clanok!

  2. katazblata

    Práve sa blížim ku koncu knihy Jedz a Behaj 🙂 Pred týždňom som takto zhltla Richa Rolla a dnes si idem pre Stvorení pre beh … To, čo dokáže ľudská myseľ a telo je niečo fantastické (aj napriek hrôzostrašným opisom, toho čo sa s telom pri ultra deje – dávenie, krče, halucinácie, smrťáky) !

Napísať odpoveď pre Ivan Zrušte Odpoveď

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Leziete si doma na nervy?

Poď radšej behať!

trailrun.sk

Dostaneš od nás len to, čo ťa bude zaujímať.

Nič viac. A rozhodne žiaden spam!

Návrat hore