aky-je-rozdiel-medzi-zdolanim-maratonu-a-ultra-behu

Aký je rozdiel medzi zdolaním maratónu a ultra behu?

Naposledy upravené 14/08/2018. Upravil Ivan.

Aký je rozdiel medzi maratónom a napríklad 80 km behom? Alebo 130 km? Je príprava a samotný výkon úmerne porovnateľný vzdialenosti? Ak je zabehnutie maratónu náročné, je zabehnutie 80 km behu dvakrát tak náročné? Alebo, rastie náročnosť exponenciálne k vzdialenosti? Pozrime sa na to spolu z viacerých uhlov pohľadu.

Tréning

Na zabehnutie maratónu sa môžme pripraviť za 14 týždňov bez toho, aby sme zabehli čo i len polmaratón v príprave.

Musíme sa sústrediť len na behanie. Tempo behy, intervaly, dlhšie vzdialenosti a zopár kopcov.

To isté už neplatí pri tréningu na ultra. Zložiek, ktoré do tréningu musíme vtesnať je o trochu viac.

Telo pri mnohých hodinách v pohybe potrebuje začať dočerpávať energiu z jedla. Uschovaná energia je vtedy už dávno minutá a dočerpávať novú je teda kritické. Tak sa okrem behania musíme naučiť aj jesť. V pohybe. Jesť niečo, čo naše telo s roztraseným žalúdkom akceptuje a dodá nám energiu.

Mnoho ultra behov začína na noc, alebo trvá do noci a tak sa ultrabežci musia naučiť behať aj s umelým osvetlením a v tme. Na prvý pohľad triviálna vec je opäť komplikovanejšia než sa zdá.

Svietiť si na cestu keď človek kráča si nevyžaduje žiaden tréning. Svietiť si bezpečne na nerovnú a stále sa meniacu cestu vo vyššej rýchlosti nášho pohybu už áno.

V neposlednom rade, intenzita ultra tréningu musí byť úmerne vyššia ako intenzita maratónskeho tréningu, aby telo časový a vzdialenostný rozdiel dokázalo zvládať a prekonať.

Fyzická námaha

Maratón sa v porovnaní s ultra behmi považuje za krátky pretek.

Na zabehnutie maratónu potrebuje aj menej trénovaný bežec pod 5 hodín. Vydržať 5 hodín na nohách, aj keby pri najhoršom len rýchlym chodením, zvládne väčšina.

Zabehnutie dvojnásobnej a dlhšej vzdialenosti ako je tá maratónska, poprípade v členitom teréne či dokonca v kopcoch, je už úplne iná káva.

Mnoho ultra pretekov trvá bežcom 12, 15, 24 či dokonca aj viac ako 30 hodín.

Naši pra-pra-pra predkovia boli možno navyknutí na dlhé hodiny na nohách a v pohybe, my už rozhodne nie.

A tak, aj keď človek trénuje a má nabehané tisícky kilometrov, telo každého začne po dlhých hodinách bolieť. Niekoho viac, niekoho menej. Neexistuje bežec, ktorý by zvládol bežať 10 a viac hodín bez toho, aby nepociťoval fyzickú bolesť a nekomfort.

Každá hodina sa stáva ťažšou, náročnejšou a bolestivejšou. Takmer exponenciálne. Dobehnúť do cieľa rýchlo teda nie je len vecou prekonávania vlastných rekordov, ale šetrenia tela voči neúmerne rastúcemu utrpeniu.

Zabehnutie niekoľkonásobku maratónskej vzdialenosti nie je niekoľkonásobne náročnejšie, ale mnohonásobne náročnejší fyzický výkon.

Psychické vyčerpanie

Fyzická námaha je len časťou tej celkovej. Po viacerých hodinách behu sa dostaví omnoho silnejší protivník. Psychické vyčerpanie.

Potlačiť fyzickú vyčerpanosť dokážeme rôznymi trikmi mysle. Hudba, jedlo, pozitívne myšlienky, rozprávanie. Potlačiť však psychickú vyčerpanosť, keď mozog už nedokáže prepnúť na nič a funguje len v núdzovom móde je omnoho ťažší oriešok.

Dlhé preteky často prinášajú myšlienky a pocity, ktoré nevieme v únave eliminovať a tak sa z behania nestáva len fyzický, ale aj mentálny boj. Najčastejším prípadom je opakované zvažovanie významu takého utrpenia, pochybovanie o schopnosti dokončiť či neschopnosť prekonať fyzický nekomfort. Ak sa myšlienka vracia do mysľe znova a znova, boj sa stáva náročným. Veľmi náročným.

Pri maratóne či kratšej vzdialenosti môže nastať takáto situácia pravdaže tiež. Bojovať s negatívnymi myšlienkami keď človek ešte vládze fyzicky, alebo je stále dostatočne čerstvý, je obrovský rozdiel.

Ultra beh sa po mnohých hodinách teda mení z čisto fyzického zápasu na prevážne mentálny. Ako niekto raz napísal : “Prvú tretinu závodu bežím nohami, druhú mysľou a tretiu už len srdcom.”

Pomer štartujúcich a finišujúcich

Keď si pozrieme štatistiky behov rýchlo zistíme, že pomer bežcov, ktorí dobehli do cieľa voči tým čo štartovali je pri ultra behoch podobný tým maratónskym. Ako je to možné? Ak je ultra behanie náročnejšie po fyzickej, psychickej a prípravnej stránke, nemal by byť počet v cieli výrazne nižší? Áno. Počet. Nie nevyhnutne pomer.

Bežať v dave 300 ľudí a na konci si stále pamätať ich tváre, je úplne iný zážitok, ako bežať v mnohotisícovej mase splývajúcich tiel.

Na štart aj najprestížnejších ultra behov sa stavia rádovo zopár stovák štartujúcich. Na prestížne maratóny desiatky tisíc.

Ak sa bežci v oboch táboroch pripravujú rovnako poctivo na výkon, pomer štartujúcich a finišujúcich naozaj zostáva za ideálnych podmienok podobný.

Avšak, ak podmienky nie sú ideálne, pomer sa začína rýchlo meniť.

Pri mnohých hodinách na nohách aj malá zmena podmienok má v dlhom horizonte ďalekosiahlejšie následky. Stačí trochu zhoršené počasie, vyššie teplo, jedno zlé dostúpenie, trenie nedobre sediacich šortiek, roztrasenejší žalúdok a situácia sa začína rapídne meniť.

To, čo dokážeme zvládať ako malú nepríjemnosť 2–3 hodiny môže byť obrovská nepríjemnosť ak má trvať 10–12 hodín.

Zopár slov na záver

Napriek tomu, že behanie ultra vzdialeností je po všetkých stránkach mnohonásobne náročnejší a nepredvídateľnejší výkon, postupným zvyšovaním záťaže si telo zvykne a rozdiely prestanú byť natoľko vážne.

Sila nepochádza z víťazstva. Prekážky budujú našu silu. Keď sa rozhodneme prekonávať ťažkosti a nevzdávať sa, to je sila. ~Arnold Schwarzenegger

Pridajte Komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Leziete si doma na nervy?

Poď radšej behať!

trailrun.sk

Dostaneš od nás len to, čo ťa bude zaujímať.

Nič viac. A rozhodne žiaden spam!

Návrat hore